Montessori pedagogika - Súkromná športová materská škola

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Montessori pedagogika



“Dieťa je tvorcom človeka.” (Maria Montessori)

Montessori pedagogika je rozsiahla a svetovo uznávaná metodická sústava. Zahŕňa v sebe nielen filozofiu rozvoja dieťaťa, ale hlavne konkrétne praktické postupy s množstvom pomôcok. Metóda Montessori vznikla na základe pozorovania fyziologického vývoja ľudského mozgu v rannom veku. Východiskom je ponúknuť deťom intelektuálne podnety v správnom čase (v konkrétnej senzitívnej fáze vývoja) a správnou formou. Podľa montessoriánskej školy je vhodné s deťmi začať pracovať už vo veku 2 až 2,5 roka, kedy nastáva optimálne obdobie na rozvoj elementárneho tvorivého a intelektového potenciálu dieťaťa pomocou Montessori pomôcok.
Deti vedené metodikou Montessori začínajú spontánne písať, čítať a počítať už v predškolskom veku. Cieľom pedagogiky je podporovať u Vášho dieťaťa prirodzenú túžbu učiť sa, podporovať priateľský vzťah medzi učiteľom a dieťaťom a podporovať schopnosť učiteľa pozitívne dieťa motivovať.

MARIA MONTESSORI (1870-1952):
Maria bola talianská lekárka a pedagogička, ktorá v roku 1896 ako prvá žena v Taliansku promovala na vysokej škole v odbore lekárstvo. Postupne si prehlbovala svoje vzdelanie v oblasti antropológie, biológie a psychológie. Po štúdiách pracovala ako asistentka na Univerzitnej psychiatrickej klinike v Ríme, kde sa zameriavali na
výchovu mentálne postihnutých detí. Neskôr pracovala ako vedúca školy pre liečebných pedagógov, vykonávala prax detskej lekárky a viedla katedru antropológie na univerzite v Ríme. V roku 1907 otvorila Maria Montessori Dom detí, určený pre chudobné deti v predškolskom veku. Tu sa začala jej cesta k vypracovaniu materiálov a pomôcok pre zmyslovú výchovu detí v predškolskom veku. Už v roku 1908 sa Maria Montessori postupne
vzdala všetkých prestížných postov- opustila kliniku, univerzitu a ukončila aktívnu lekársku prax. Nasledovala jej viac ako 40-ročná pedagogická a výskumná činnosť, spojená so spisovateľskými aktivitami a neskoršou prednáškovou činnosťou. Pri svojej práci si hneď v počiatkoch uvedomila, že deti celkom prirodzene a nenútene vstrebávajú veľké množstvo znalostí zo svojho bezprostredného okolia a to ju inšpirovalo k celoživotnému úsiliu o reformu vzdelávania. Mnohoročným pozorovaním a radou pedagogických experimentov vytvorila výučbovú sústavu, ktorá je dnes rozšírená po celom svete a veľmi uznávaná v takých krajinách ako Nemecko, Holandsko, Taliansko či Rakúsko.



SENZITÍVNE OBDOBIA
M. Montessori zistila, že vo vývoji dieťaťa existujú určité vývinové obdobia, kedy má dieťa mimoriadne schopnosti osvojiť si nejakú zručnosť, získať nejakú skúsenosť alebo poznatok. Sú to obdobia intenzívneho záujmu o určité činnosti, ktoré rozvíjajú konkrétne zručnosti napr. chodenie, lezenie, písanie... Ide o prechodnú vlastnosť, ktorá zaniká, ak je daná schopnosť získaná. MM nazvala tieto obdobia zvýšenej vnútornej citlivosti na určité podnety senzitívnymi obdobiami. Ak sa niektoré schopnosti nemôžu z nejakých príčin rozvinúť v čase zvýšenej citlivosti, neskôr sa už nikdy nerozvinú (reč) alebo dieťa musí na ich dosiahnutie vynaložiť veľké úsilie a námahu.
Dieťa musí pre určitú činnosť dozrieť. Nemožno ho nútiť k nejakej činnosti, ak pre ňu ešte nedozrelo. Vývoj detí prebieha veľmi individuálne, učiteľ nemôže presne vedieť, v akom vývinovom štádiu sa dieťa práve nachádza. Preto nemá zmysel vyžadovať od skupiny detí, aj keď sú v rovnakom veku, aby robili to isté. Intenzívny záujem dieťaťa o určitú činnosť je pre učiteľa signálom dosiahnutého vývinového stupňa a usmerňuje jeho prácu s dieťaťom.

 
 
Hľadaj
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky